Category: komentáre z redakcie

Komentár: Štandard: Michal Čop: Pozvať Borisa Kollára na Konzervatívny summit nebolo chybou: nepozvať na podujatie predsedu parlamentu a predsedu druhej najsilnejšej vládnej strany, ktorá navyše v reálnej politike v mnohom presadzuje konzervatívnu agendu, by bolo síce pre niektoré kruhy ľúbivé, no v skutočnosti kontraproduktívne voči tomu, o čo sa organizátori snažili. Zmyslom podujatia predsa bolo spájať, nie kádrovať konzervatívcov. … Všetci chápali, že Boris Kollár je na podujatí z titulu svojej funkcie a preto, akú reálnu politiku robí jeho strana. Rovnako bolo všetkým jasné, že jeho životný príbeh je v rozpore s mnohými hodnotami konzervativizmu a napokon aj v rozpore s jeho vlastnými slovami. … No tváriť sa, že konzervatívci môžu spolupracovať len s tými politikmi, ktorí majú bezchybný životopis, je skôr vodou na mlyn opačnej strane.

Komentár: Štandard: Jaroslav Daniška: Pán Fico, takto sa národný politik nespráva: Robert Fico vyzval Európsku komisiu, aby spustila proces, ktorým by mal byť následne preverený stav právneho štátu na Slovensku… Naše problémy vo vnútornej bezpečnosti sú vážnejšie, ako sú veci, za ktoré kritizuje Brusel Poľsko. … Samozrejme, že tie problémy nie sú ani zďaleka v takom rozsahu, ako o tom hovorí Robert Fico. Ale sú. A keď sa o nich začne hovoriť za našimi hranicami, pre krajinu to nebude dobré. Ak sme štát, takéto problémy si musíme byť schopní vyriešiť doma sami. …

Komentár: Štandard: Jaroslav Daniška: Čo všetko to mal Biden napraviť, a koná opačne: Nemci sú za Nordstream 2 Američanom zaviazaní, dohoda mala dve strany. A dôsledky (niečo vidíme aj v mäkkej reakcii na Aukus) znamenajú podstatne väčšie rozdelenie Európy aj transatlantického partnerstva, ako kedy pripisovali Trumpovi. Petr Drulák pre Štandard povedal, že Francúzi práve zvažujú, či nemajú podobne ako kedysi De Gaulle ohlásiť odchod z vojenskej spolupráce v NATO, ako reakciu na americké správanie voči nim v obchode s Austráliou, aj ignorovaniu Francúzska v Pacifiku. Nič predsa nebránilo, aby Aukus mohol byť Fraukus, teda aj s Francúzmi. … Pozrite sa na Bidena, žiadny diplomatický kúzelník to nie je. Vyznáva transakcionizmus, vyvažovanie Číny, rešpekt k Rusku, rozdeľovanie Európy a oslabenie transatlantizmu, tvrdý postup voči Iránu či sankcie voči Kube. Aj keď v každej tejto téme hovoril pred rokom presný opak.

Komentár: Štandard: Martin Leidenfrost: Dobrá správa je, že Merkelová končí. Z koho treba mať obavy po voľbách? Na po­litickej scé­ne Nemecka to, paradoxne, nie je Ľavica, kto naj­viac po­učuje stre­do­európske národy, ktoré si v prípade Poľska a Ma­ďarska zvolili vlády s antimainstreamovou, kresťansko-kon­zer­va­tív­nou ori­en­táciou. Nemeckí radikálni ľavičiari sa síce nachádzajú na inom konci po­li­tic­ké­ho spek­t­ra, málokedy však pútajú pozornosť si­lác­kymi rečami proti Or­bá­no­vi alebo Ka­czyńskému. … Bude to asi tým, že Ľavica a mnohí jej čelní predstavitelia sa narodili v socialis­tic­kom štáte NDR, takže zdie­ľajú so strednou Európou tú istú his­to­ric­kú skú­senosť, cítia sa v zjednotenom Nemecku ako underdogy a chýba im už len z tohto dôvodu morálna povýšeneckosť, ktorá robí z pred­sta­vi­teľov západonemeckej zeleno-progresívnej ľavice takých ne­prí­jem­ných súčasníkov. Napokon, ru­so­fília Ľavice nepustí. … Mesiášsky komplex, túžba po zákazoch a trestoch a nezvládnutie základných matematických výpočtov – áno, nemeckých Zelených sa treba báť. … očividná ne­prí­četnosť zelenej elity vyvoláva opodstatnený strach, k čomu patrí aj skú­se­nosť, že sú to často práve nemeckí Zelení, ktorí zhoršujú exi­s­tu­júce európske krízy. Výrečným príkladom je ich postoj voči národno-konzervatívnym vládam východne od Berlína.

Komentár: Štandard: Jozef Hajko: Nemecké voľby sú pre nás dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz: Možno sa práve rozhoduje o tom, či z Európskej únie nebude federácia, ktorá sa následne rozpadne pre megalomanské zelené plány. … Niečo však zmizne tak či tak. Nemecko už nebude mať kancelára pôvodom z bývalého komunistického bloku, ktorý rozumel štátom, čo si prešli touto diktatúrou. Ústretovosť ochabne… V Nemecku v skutočnosti vládne kartel CDU, SPD a Zelených. To, v čom sa zhodujú aj jemne líšia, je zásadne dôležité pre budúcnosť EÚ.

Komentár: Štandard: Herodes a Herodias: Tak krutý je to zákon, tak agresívna politika. Nikde inde vo svete nie je možné vraždiť deti pár hodín pred narodením. Nikde. … pamätáte sa, ako sa pred voľbami písalo, že demokrati chcú skončiť kultúrne vojny, že chcú po Trumpovi spájať polarizovanú Ameriku, pamätáte, ako túto zavádzajúcu nálepku podporovalo aj mnoho kresťanov a establišmentových republikánov z minulosti?…pamätáte sa, ako sa Biden s ružencom v ruke prezentoval, že je katolík, ako aj u nás niektorí písali, že Biden „prináša do Bieleho domu vieru“, ktorá je „skrz-naskrz katolícka“? Čo si asi o týchto slovách po roku myslí ich autor Braňo Bezák?

Komentár: Štandard: Jozef Hajko: Dubček spojil Fica a Pellegriniho s Kollárom a Kotlebom. Dubček? Vraj demokraticky zmýšľajúci politik. Nuž tým Dubček v 60. rokoch určite nebol. Verne sa hlásil k programu komunistickej strany… Táto strana sa nikdy nemienila vzdať hegemonistického postavenia a to potvrdila aj v programe z jari 1968…Humanizmus? Dubček bol v spoločnosti v roku 1968 obľúbený, ale len preto, že kontrastoval so svojimi predchodcami, pretože používal to, čo dnes voláme populizmus. Napriek tomu ostával diktátorom, iným ani nemohol byť, pretože vedenie strany a štátu bolo postavené na centralizme jednej strany… Až na nejaké nejasné malé živnosti sa o zmene systému v roku 1968 vôbec neuvažovalo. Neplánovalo sa žiadne odškodnenie desaťtisícov ľudí, ktorí sa v politických procesoch dostali do väzenia, prišli o osobný majetok a po príchode na slobodu živorili s biľagom zločinca na čele.

Komentár: Štandard: Matej Gašparovič: Odpoveď na Františkovu hádanku o ideologickej kolonizácii a kultúrnych vojnách: Je v tom prítomná aj výčitka. Práve v tomto robíme často chybu, a platí to aj o kresťanoch. Vtedy, keď niekoho kritizujeme a trestáme, máme predsa najmenšiu chuť odpustiť mu, byť milosrdný. Je to prirodzené, veď práve v tej chvíli v nás kypí emócia spravodlivého hnevu.Ale František ponúka nahradenie Božím princípom. Kto nie je disponovaný odpustiť, kto nemá srdce pripravené ponúknuť milosrdenstvo, nech radšej nekritizuje a netrestá, hoc by bola kritika namieste a trest spravodlivý. Radšej sa najprv vycvičme Božím princípom, kritika počká…Pritom kresťan by mal byť pripravený rozlíšiť moment, keď je situácia viac v Božích rukách než v jeho pažiach. Napríklad čo v situácii, keď ide o Istanbulský dohovor a na výber je Čaputová alebo Šefčovič? To je presne ten moment, kedy by mal byť kresťan pripravený radšej prehrať (napríklad nevoliť), než za každú cenu bojovať s nevhodným kandidátom zápas o kresťanské hodnoty.

Komentár: Štandard: Matej Gašparovič: Nešťastné obvinenie novinárov Denníka N. Hlavná vina spočíva na vynášačoch … O tom, či bolo vhodné v danej situácii priamo pomenovať Petra Tótha ako utajeného svedka, sa môžu viesť oprávnené polemiky. No obviniť novinárov, že zverejnili informáciu, ktorá deduktívne vyplývala priamo z výpovede „utajeného“ svedka, je absurdné… Princíp utajenia má svoj zmysel, a ten spočíva práve v tom, že ak by dotyčný vypovedal verejne, výpoveď by predsa nedal a vyšetrovanie by prišlo o vzácne informácie. To je však najmä zodpovednosť Petra Tótha, ktorú si mal vyhodnotiť sám, musel predsa tušiť, že už na základe informácií vo výpovedi bude jasne identifikovateľný a verejne pomenovaný.

Komentár: Štandard: Vladimír Palko: o vojne policajtov … Súčasná vláda vždy považovala trestné stíhania niekdajších prominentov za svoju najsilnejšiu stránku. V skutočnosti však ani pozitívne, ani negatívne procesy v polícii nemala pod kontrolou. Premrhala čas na jasné legislatívne i personálne zmeny. Hĺbku krízy v bezpečnostných zložkách neodhadla.V súčasnosti sa pokúša o nájdenie riešenia, ale v myslení jej predstaviteľov dominuje propagandistická kampaň, ktorá hysterizuje spoločnosť. Nie je to dobrá politika a bolo od začiatku jasné, že nebude.

Komentár: Štandard: Juraj Hajko: EÚ je podľa šéfky eurokomisie lídrom a treba ju ďalej centralizovať. Pritom geopoliticky prehráva … Vzletné slová a argument „viac Európy“ predsedníčke eurokomisie idú. Kľúčové sú však činy. Napríklad klimatický balík z dielne EK zvaný Fit for 55, ktorý onedlho čaká schvaľovanie v Rade a europarlamente. Balík obsahuje zákaz spaľovacích motorov a ďalšie veľké ekonomické zásahy, ktoré pocítia spotrebitelia. Očakávajú sa tvrdé rokovania. Leyenová rovnako opakovane sľubuje dohodu o reforme migračnej politiky, hoci za dva roky nedosiahla posun. Pritom je jasné, že k činom dôjde až po nemeckých (a francúzskych) voľbách. Dovtedy budeme sledovať rétorické cvičenia.

Komentár: Štandard: Jaroslav Daniška: Čo znamená kolúzna väzba pre troch vyšetrovateľov NAKA? Ak SIS prišla na to, že sa s niektorými vyšetrovaniami manipuluje, čo je po obvinení Csabu Dömötöra dôveryhodné tvrdenie, mal zasiahnuť minister vnútra a policajný prezident, problém sa mal prešetriť a vyvodiť sa mali potrebné dôsledky… polícia si dnes prácu uľahčuje, ale odposluchy ani kajúcnici vyšetrovanie nenahradia… Príčinou toho celého je, že bývalý šéf NAKA neriadil všetkých vyšetrovateľov NAKA (lebo ho obmedzili), že policajný prezident neriadil políciu (lebo je procesná nezávislosť), že minister vnútra neriadi policajného prezidenta, a premiér systematicky ignoruje zodpovednosť ministra vnútra…Kto iný za to nesie zodpovednosť? Matovič stranícku (lebo je šéf OĽaNO) a Heger politickú (lebo je premiér), ale obidvaja namiesto toho skloňujú staré frázy z predvolebnej kampane.

Komentár: Štandard: Martin Leidenfrost: Celý predchádzajúci týždeň som v novinách sledoval brojenie na nedeľnú bitku a trúfam si povedať, že o samo náboženstvo celý ten čas nešlo, žiadne debaty o rozdielnych názoroch k vieronáuke som ne­zachytil. Je to národnostno-politický konflikt medzi pravo­slávnymi bratmi, ktorých spája ten istý jazyk, tá istá kultúra – a tá istá povrchná inštrumentalizovaná viera. V tú nedeľu to bola aj pom­sta večného vladára Čiernej Hory, otca znovuzís­ka­nej štátnosti z roku 2006, prezidenta Mila Djukanovića, novej čiernohorskej vlá­de. V pozadí cetinjských výtržností je Djukanovićova snaha, že ne­zá­vislý štát by mal dostať svoju autokefálnu pravoslávnu cirkev. Aj keď to bude s ohľadom na to, že Čierna Hora má len 620-tisíc ob­y­va­te­ľov, z ktorých je viac ako pätina moslimského alebo katolíckeho viero­vyznania, trpaslíčia cirkev, v zásade je to legitímna úvaha.

Komentár: Postoj: Jozef Majchrák: Skutočný líder opozície sa volá Fico: … Všetky citlivé témy, akými boli očkovanie, konflikt v bezpečnostných zložkách, zdražovanie cien energií, dokázal Smer uchopiť lepšie, ako Hlas…. Pre každú stranu je kľúčové, či jej líder v politike niečo stelesňuje a dokáže na tejto emócii elektrizovať voličov. … Zatiaľ čo lídra Smeru sme si v ostatných týždňoch mohli spojiť hneď s viacerými témami, v prípade Pellegriniho to bol akurát príbeh o krabici od šampanského.

Komentár: Štandard: Matej Gašparovič: Pápež na Slovensku: Blíži sa rehabilitácia Róberta Bezáka… Róbert Bezák už dnes nežije mimo cirkevného prostredia kdesi v podnájme v sekulárnom prostredí, ani nepracuje na sekulárnej škole. V súčasnosti žije na fare, kde sa stará o chorú mamu, slúži sväté omše. Opäť teda žije tam, kde by mal žiť biskup a životom kňaza. Mala by to byť síce samozrejmosť, ale v jeho prípade už toto je značný posun. Ide o najvýznamnejšiu zmenu v „kauze Bezák“, ku ktorej došlo za desať rokov.

Komentár: Štandard: Tomáš Dugovič, Peter Števkov: Sulík rokmi ukázal, že šachy hrať vie, no Kolíková môže byť nevhodná figúrka. Prvé náznaky prípadného fiaska badať už pri pohľade na komentáre od voličov, ktoré sa objavili na facebookovej stránke SaS krátko po oznámení o novom partnerstve. Tie sú v drvivej väčšine negatívne a veľa vypovedajú o reakcii Sulíkovej cieľovky.